KNIHA A dosť! - Pamela Druckermanová

Titul: A dosť! - Francúzske deti nevystrájajú pri jedle - Odhaľte tajomstvo výchovy z Paríža
Autor: Pamela Druckermanová
Vydavateľ: NOXI, s.r.o., Bratislava
Rok vydania: 2012

Parížanky vraj majú vychované deti, ktoré poslúchajú (aspoň väčšinou) a nehádžu sa v samoobsluhe o zem. Chodia spať, kedy sa im povie. Už ako niekoľkomesačné prespia celú noc. Veselo znášajú jasličky. Jedia to, čo dostanú na stôl a v takom poradí, v akom boli chody zamýšľané. Parížanky sú po pôrode rýchlo opäť vo svojej pôvodnej veľkosti šiat. Majú svoj vlastný život, nesúvisiaci s deťmi. Ako to dokázali? Toto je otázka, ktorú si kladie aj autorka. Ako cudzinka, ktorá sa rozhodla žiť vo Francúzsku, v Paríži, postupne prichádza na mnohé odlišnosti vo výchove v Amerike a vo Francúzsku. Francúzska výchova je miestami akoby opakom tej americkej. Autorka, ako Američanka, ktorá je zžitá s americkou filozofiou, že dieťa je stredom života rodičov, zrazu narazí na francúzsky model. Postupne sa učí, ako vychovávať svoje dieťa "po francúzsky". Francúzska výchova nevidí dieťa ako centrum života celej domácnosti a rodiny. Dieťa vidí skôr ako samostatnú bytosť. Rodina okolo dieťaťa nekrúži, skôr ho začlení a "nechá tak".  Parížania neučia v škôlkach svoje deti čítať, na to majú školu. Deti dostávajú stravu ako dospelí. Na prvé prečítanie môže znieť informácia, že jasličkári dostávajú na obed vždy kúsok syra strašidelne, autorka totiž spomína aj plesňové syry, ktoré by u nás deťom nedával skoro nikto. 
Francúzska výchova možno pôsobí ako protiklad tej americkej, ale v niektorých črtách sa nápadne podobá aj na tú našu, alebo aspoň na výchovu našich rodičov.

Úryvok:
"Po prvé, vyzerajú fantasticky. Fazuľku nosím do créche oblečená v prvej handre, ktorú som ráno našla povaľovať sa na dlážke a s vlasmi zopnutými v neupravenom konskom chvoste. Francúzsky prídu naparfumované, akoby práve odišli od kaderníka a osobného módneho poradcu. Už ma neprekvapí, keď do parku vtancuje žena v čižmách na vysokom opätku a skinny džínsoch tlačiaca kočiarik s niekoľkotýždňovým miminom. Parížske matky sú nie len chic, ale aj záhadne pokojné. Nevykrikujú na deti z opačného konca parku, neutekajú z neho s vreštiacim dvojročným krpcom v márnej snahe pripútať ho späť do buginy. Majú elegantný postoj. Nesála z nich kombinácia únavy, starostí a existencie na pokraji nervového zrútenia ako z amerických matiek. Keby nemali so sebou deti, ani by ma nenapadlo, že sú mamy." str 121

Prečo si knihu prečítať: Aby sme sa naučili, že na to aby sme boli dobrými rodičmi, nemusíme zahodiť celú svoju osobnosť a podriadiť celý svoj život deťom.