Neverila som že existuje. Ale je tu a niektoré ženy sa s materskou šikanou stretnú ešte pred otehotnením. Myslím, že je to spôsobené nejakou mozgovou poruchou. Niektoré ženy presne vedia, ako má materstvo vyzerať, kedy ako treba otehotnieť a následne porodiť, ako sa vychovávajú deti, ako, kedy a čím sa kŕmia, a nezastaví ich ani lavína, ak vidia, že to niekto robí inak. Vtedy prídu a spravia vám dieru do ega.
Začína to tým, že starnete. Teda nestarnete, len máte dajme tomu 26 rokov. A tu prichádzajú. Tik tak! Hodiny tikajú, už si mala mať deti! Milé kamarátky, rodina, hlavne babičky, ale aj ľudia, ktorých do toho nič nie je a nepoznajú pozadie situácie. Toto je iba taký predkrm. Lezie vám to na nervy? Bude horšie!
Otehotneli ste? Za aký čas? No! Mne to išlo na prvý šup! Som super plodná! A tak sa dozvedáte medzi riadkami, že ste vlastne žena druhej kategórie, pretože na počatie potomka ste potrebovali pol roka (v lepšom prípade) a kalendár. Vrchol je ak sa začnú pýtať na intímnosti typu, ako často, v akej polohe a podobne. Toto ešte stále nie to správne eňo ňuňo.
Pozor prichádza pôrod! Počuli ste také, že žena, ktorá rodila cisárskym nerodila? A epidurálnu injekciu si dávajú iba slabosi! Teraz si predstavte, že na takúto matku šikanovateľku narazíte v čase, niekoľko týždňov po pôrode, keď s vami hádžu hormóny. Plačete pri reklame na mačacie žrádlo. A do toho vám nejaká "dobrá duša" zahlási, že ste nerodili. Nerodili, nepriviedli ste na svet ten batôžtek na hovienka. Nebola tam s vami. Nevidela, že ste tam hodiny a hodiny. Že pôrod nepostupuje. Nevie nič o lekárskych nálezoch. Len skonštatuje, že ste nerodili. Niekedy človeku padne sánka a nevie sa ani brániť, len potlačí plač, prameniaci zo začínajúcej popôrodnej depresie a snaží sa dostať s dieťaťom domov skôr ako to prepukne. Pretože aj toto je šikana.
A podarilo sa vám porodiť doma? Ha! Tak to budete určite dobre nezodpovedná, však pri pôrode sa môže hocikedy, hocičo stať! Len tak? Bez lekára? Sama!? Alebo ste nejaká zabudnutá hipisáčka, alebo matka hyena, ktorá nechá svoje dieťa umrieť počas pôrodu, alebo priamo po ňom. To, že množstvo žien na celom svete rodí samo, alebo s pomocou skúsených žien, bez zásahu modernej medicíny asi k týmto šikanovateľkám nedošlo. A čo ak táto žena chodila, na prehliadky, dieťa sa dobre vyvíjalo, je správne otočené a nepodedilo nejaké skryté gény pre veľkú hlavu. V rodine nie sú žiadne závažné ochorenia a matka je ukážkovo zdravá? Čo ak sa takáto matka svedomito pripravovala na príchod svojho dieťaťa doma? Ak urobila všetko pre to, aby to dopadlo dobre? Stále je to nezodpovedná matka? Pre matku šikanovateľku áno.
Poznám pár, ktorý si požičal autosedačku aj keď nemajú auto a bývali v dome hneď vedľa pôrodnice.
spôsobov ako transportovať dieťa. Kočík trojkombinácia je iba jeden z nich. Prečo nenechať rodičov, aby si sami vybrali spôsob transportu svojich detí? Prečo ich šikanovať už v pôrodnici? Deti v šatkách a nosičoch sú v poriadku. Nedusia sa tam a nieje im tam teplo. Fakt nie. Ani im neničíme chrbticu, ak máme správny nosič, či úväz šatky. A už vôbec nemožno hovoriť o rozmaznávaní. A viete čo? Ani deti, ktoré sa vozia v kočíkoch nie sú týrané. Ich rodičia ich ľúbia tiež. Nedávajú ich do kočíka, aby ich od seba odstrkovali. Ale aby ich vozili. Nechýba im puto s matkou, pretože nie sú v kočíku non stop. Je to dopravný prostriedok, nie mučiaci nástroj. Ja som používala oba spôsoby, vždy podľa situácie a vždy sa našla nejaká dobrá duša, ktorá mala potrebu to komentovať. Načo?
Dojčenie! Téma tak intímna, že veľa žien považuje za vpád do súkromia už iba otázku, či dojčí. Kedy je na mieste podobnú otázku položiť? Ste lekár alebo konzultant, ktorý sa venuje matke, alebo dieťaťu, prípadne veľmi veľmi veľmi blízka osoba? Nie? Tak to nie je na mieste. Jednoducho nie je. Matky ktoré dojčia, si všimnete jednoducho. Dojčia. Matky ktoré nedojčia, prípadne dojčia čiastočne si tiež nemôžete pomýliť. Jednoducho používajú fľašu. Nevidíte ich kŕmiť dieťa? Tak asi patríte do kategórie, keď vás do toho nič nie je. Otázky o dojčení pre mňa osobne spadajú medzi otázky typu: "Akú máte stolicu? Vláčnu?", "Ešte menštruujete?", "Ako pokračujete s liečbou inkontinencie?", "Ako sa má vaša prostata?" alebo "Masturbujete?" Nie neprirovnávam otázku kŕmenia detí k týmto nechutnostiam, iba ukazujem, do akej úrovne intimity táto téma patrí. Ak vytrvalo otvárate túto tému, aj napriek tomu, že je to opýtanej evidentne nepríjemné, ste matka šikanovateľka.A to sme zatiaľ nedošli ani k prvým príkrmom. Pretože matka šikanovateľka je schopná zabiť pohľadom (alebo to aspoň skúsiť) za kúsok rožka, ktoré žužle úplne cudzie batoľa. Vážení nie je jediný odporúčaný vek, kedy má dieťa dostať prvý príkrm. A tiež sa líšia názory na to, čo má byť prvé. Niekde je to rozvarená ryža, niekde mrkva a jablko. Inde avokádo. Tiež to môže byť kaša, či banán. Sú krajiny, kde na prste dostávajú už niekoľkotýždňové bábätká ochutnať jedlo zo stola. Matka, ktorá dáva svojmu dieťaťu kupované jedná je lenivá, kým matka, ktorá mu pripravuje jedlo doma nedáva dostatočne bio a bez pesticídov a hormónov.
Vedeli ste, že u nás žijú deti, ktoré do dvoch rokov netušili, čo sú to sladkosti? A že existujú deti, ktoré už v šiestich mesiacoch cucali brumíka? A vedeli ste, že obe skupiny prežili? Čítali ste niekedy v novinách článok "Dieťa umrelo na nedostatok cukru", prípadne "Batoľa predávkované brumíkmi"? Tak dajte pokoj a nechajte každého, nech si kŕmi svoje deti podľa vlastného uváženia. Až na pár chorých jedincov svoje deti nechce nikto otráviť, ani im zničiť život. A tí chorí jedninci to zaručene nerobia brumíkom.
Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho, pretože matky šikanovateľky vás za prístup k svojim deťom budú šikanovať bohužiaľ nie do maturity vašich detí, ale kým budú žiť. Tie šikanovateľky. Nie deti. Najčastejšie ich nájdete na rôznych fórach, kde rozdávajú rozumy a vyvolávajú ostré diskusie za osladený čaj, striedanie značiek umelého mlieka, či ignorovanie organizovaných voľnočasových aktivít. Anonymita internetového prostredia im umožňuje vystupovať agresívnejšie, ako by by možno vystupovali v reálnom živote. Ale ani v reálnom živote tomu neuniknete. Často sa šikanovateľkami stanú dokonca svokry, vlastné matky, či staršie sestry, ktoré pod ťarchou materských skúseností cítia povinnosť udeliť vám materskú lekciu.
Ako sa brániť voči matkám šikanovateľkám? Utekajte! Utekajte a nevracajte sa. Ak sa s nimi nemusíte stýkať, nestýkajte sa. Ak okolo nich musíte chodiť, obmedzte to na pozdrav. Ak je to vám blízka osoba, uvarte kávu, alebo čaj a posaďte si ju oproti sebe a veľmi jemne a slušne ju požiadajte, aby nabudúce formulovali svoje rady inak. Prípadne počkali, až ich o radu požiadate. Ak to nezaberie, obmedzte styk s takýmito osobami na minimum. Často sa potom spamätajú. Čo ešte môžete urobiť. Kúpte si čaj Melaton, dobrú čokoládu, zjedzte banán, choďte si zabehať. Zlepší vám to náladu a dobrá nálada je príliš vzácna na to, aby ju nejaká šikanovateľka zničila.
Ako sa nestať matkou šikanovateľkou? Sledujte sa. Sledujte reakcie druhej strany. Počúvajte, čo vám hovorí. Neškatuľkujte, čo fungovalo na vaše dieťa, nemusí fungovať na každé. Skúste empatiu. Mamy sa často potrebujú iba vyrozprávať. Jedno veľké ucho a možno pár pomocných rúk, ak je to možné a nič viac už netreba.
