Pretože toto je záznam cesty do pekla.
Vyberiem šálku naložím kávu, zalejem vodou - studenou. Spamätám sa a začnem odznova. Vyberiem mlieko z chladničky, otvorím, vrchnák hodím do koša. Spamätám sa. Vrchnák vyberiem, umyjem a dám naspäť na mlieko. Mlieko vrátim do chladničky. Spamätám sa. Vrátim sa po mlieko, nalejem do kávy odložím. Ochutnám, vypľúvam, bez cukru je to blé.
- Nachystám si kávu, prisypem cukor, zalejem vodou z konvice. Káva je nejaká čudná. Vôbec sa nerozpúšťa. Voda totiž nie je prevarená, je úplne studená. Zamiešam rýchlejšie a vypijem takú studenú. Káva a cukor mi škrípu v zuboch.- Nachystám si kávu, cukor zalejem pridám mlieko. Riadne si chlipnem, vypľúvam a chce sa mi grcať. Poriadne sa rozospatými očami pozriem na dôzu, z ktorej som nabrala cukor. Pšeničná múka, polohrubá.
- Káva je hotová nalejem smotanu na varenie (ostala po paprikáši). V káve plávajú nejaké biele kúsky. Zamiešam a vypijem. Nič mi nie je.
- Do šálky nasypem kávu, cukor, zalejem, pridám mlieko. Zamiešam a odložím do chladničky. Čože!? Kde je moja káva?
- Zarobím si kávu. Došlo mieko. Dieťa nedopilo sunar? Výborne! Dolejem do kávy. Fuj! Tak toto som urobila posledný krát, ako to to decko môže piť?
- Vyberiem hrnček. Odmerkami, ktoré ostali po sunaroch naberám kávu a cukor. Zarovnávam nožíkom presnú dávku. Čože?!
- Naberiem kávu, cukor, zalejem vodou a dolejem mlieko. Vo chvíli, keď chcem priskrutkovať cumeľ si uvedomím, že som si práve zarobila kávu do kojeneckej fľašky.
- Urobím si kávu ráno o šiestej. Okolo druhej poobede ju studenú vypijem.
- Ráno si chcem urobiť kávu, ale nájdem pri konvici jednu hotovú skoro plnú, ktorá tam ostala zo včera poobede, tak iba doplním horúcu vodu na zohriatie a vypijem. Je OK.
