Naši rodičia nás vychovali. A myslia si, že vychovajú aj naše deti. A popri tom ešte dovychováajú aj nás. Ale niekde v paralelnom vesmíre...
Pretože v našom vesmíre sa toto nikdy nestane. Iba v tom paralelnom. Tam hovoria starí rodičia svojim deťom toto:
- Nemusíš mu/jej už nič obliekať, myslím, že je oblečený/á tak akurát.
- Pôjde spať na obed presne o jednej, ako si praješ.
- Nemám doma žiadny koláčik.
- Chápem, prečo robíš toto výchovné rozhodnutie a dodržim ho aj ja.
- Nepôjdem s vnukom/vnučkou do cukrárne, keď si to neželáš.
- Nepamätám sa, kedy si ty začal/a chodiť bez plienok. Ani sa nepamätám, kedy začali bez plienok chodiť tvoji synovci a netere. Preto to nemôžem porovnať s tvojim dieťaťom.
- Kúpila som pre malého/malú tieto nohavice, ale netrvám na tom, že ich pri najbližšej návšteve bude mať aj oblečené.
- Mám dostatok fotiek s vnúčatami.
- Nie, nemusíte nazvať svojho synčeka podľa strýka Hyacinta.
- Dám im jesť veci, ktoré ste mi povedali, že jedávajú aj doma.
- Nemusíš ho dať pokrstiť, myslím, že teta Anička to prežije.
- Ak budeš potrebovať s niečim poradiť, opýtaj sa, pretože ti nechcem dávať nevvžiadané rady.
- Nie, nebudú u nás pozerať telku príliš dlho.
- Rešpektujem, čo robíš.
__________________________________________________________________________________
Poznámka pod čiarou: OK, niektorí z nás majú to šťastie a žijú aspoň čiastočne v paralelnom vesmíre.