Po rodinách putujú igelitové mechy s oblečením. Od najstaršieho dieťaťa po najmladšie. Možno si niekto povie, že na svoje ružové miminko nebude dávať nejaké obnosené handry. Ale povedzme si úprimne. Čo presne sa dá obnosiť na oblečení veľkosti 56? Ako deti rastú a rodičia si uvedomujú stále viac a viac, že toto nebude lacný špás a pomaly opúšťajú svoje stanovisko, že pre svoje deti si budú kupovať výlučne nové veci.
Niektorí to vzdajú ešte pred pôrodom a kúpia kočík z druhej ruky. Hovoria si, že kočík bol už "testovaný v teréne" a všetky muchy má vychytané. Nežiari síce novotou, ale na druhej strane má auru trvácnosti. Pri troche šťastia ho ani nemusí kupovať, ale rovno ho vyfasuje zadarmo. Je dobré ak nájdete niekoho, kto má o niečo staršie dieťa ako vy, podľa možnosti, rovnakého pohlavia. Ale ani rôzne pohlavie detí nemusí byť problémom. Viete, že ak vyperiete tmavomodré, alebo hnedé veci v Save, tak skončia v prevažnej väčšine ako ružové? O tom že ružové veci sa dajú tiež prefarbiť na inú, menej gendrovo špecifickú farbu ani netreba hovoriť.
S topánkami je to trochu problém. Majú byť vraj určite nové. My sme tie úplne prvé kúpili nové, potom už nie. Ak sa zamyslím nad tým, že dieťa by malo mať asi dva páry topánok na striedanie z každého čísla a tiež niekde je chladná dlážka a potrebuje papučky, a pridám fakt, že u nás boli čísla 20 až 24 použité za 8 mesiacov, kupovať nové by bola priveľká záťaž pre náš rozpočet.
Okrem výmeny tvárou v tvár v rámci rodiny, či kamarátstva je množstvo iných spôsobov, ako si pomôcť. Kamenné secondhandy už nie sú iba prehľadom handier na podlahu, ako to bolo po prevrate. Nájdete tu skutočne trendové kúsky aj pre svoje deti, často za smiešny peniaz. Čo môže niekoho odradiť, je špecifický smrad, ktorý sa z týchto predajní šíri (a niekedy aj z niektorých zákazníkov). Ale stačí vec vyprať a smrad je preč. Ak vás trápi, že vec už niekedy nosil niekto iný, tak to vás možno iba poľutovať a potichu sa tešiť, že nám neuchmatnete tie najúžasnejšie kúsky spred nosa.
Ak deti vyrastú zo svojich šiat a rodičia ich nechcú z nejakého dôvodu darovať vo svojom okolí, je tu stále možnosť ponúknuť ich cez internet. Portálov, kde možno ponúknuť hábky svojich ratolestí je neúrekom. Kúpiť a predať sa tam dá úplne všetko. Od kočíka, cez fľaše až po odrážadlo. Niekedy ale nie je od veci sledovať ceny. Niektoré mamičky sú totiž presvedčené, že majú doma hotové poklady a ponúkajú ich za neuveriteľné ceny. Čo s tým? Zasmiať sa a hľadať ďalej. Svojho času videla predávať kočík, ktorý som sama mala, o celých 50 eur drahšie, ako som kúpila svoj, mimochodom nový. Aspoň do vyhľadávača treba zadať názov tovaru. Niekedy vyskočia ceny, ktoré by ste nečakali.
Tiež je tu možnosť prekonať vlastnú hrdosť a o pomoc požiadať. Zvlášť ak je človek v hmotnej núdzi. Je smutné pozerať sa na svoje dieťa, ktoré točí dokola trojo dupačiek, ak je pomoc tak blízko. Treba sa popýtať v okolí. Existujú rôzne charity, pomocné skupiny, alebo aj jednotlivci, ktorí radi pomôžu, aj napriek tomu, že občas túto pomoc niekto zneužije.
Dnes už má pomaly každé mesto aj mestečko svoju vlastnú detskú burzu, kde na jednom mieste nájdete od húpacieho koníka, po pančušky, či šatku na nosenie hádam úplne všetko. Treba iba sledovať oznamy, kedy sa čo chystá a potom sa už iba zúčastniť.
A čo robím ja? My máme nové, zdedené, aj z druhej ruky kúpené veci, dokonca máme zopár požičaných. Čo s tým robím? Nepredávam. Predstava, že ma niekto bombarduje mailami so žiadosťami o premeranie štyroch rôznych rozmerov na jednoeurovej položke ma desí. Požičané samozrejme vrátim, ostatné časť odložím pre možného súrodenca, časť podarujem ďalej, ale časť rozstrihám a urobím pre svoje dieťa deku, aby malo hmotnú spomienku na svoje detstvo. Viem, že takúto deku ocení, až keď bude dospelý a zrelý jedinec, ale to nevadí. Budem postupne pridávať štvorčeky z dupačiek, tričiek, podbradníčkov, pyžamiek, možno kúsok košele. A nakoniec sa s tým prikryje,
