O žene, ktorá chcela zrušiť Deň matiek.

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna žena, ktorá chcela zrušiť Deň matiek. Chcela ho zrušiť tak veľmi, že bola ochotná búchať na dvere cudzím ľuďom a zbierať podpisy na petíciu. Bola zatvrdená, bola zhnusená a bola odhodlaná do posledných síl bojovať za zrušenie Dňa matiek. Keďže sme si iba nedávno jeden pripomenuli, je jasné, že sa jej to nepodarilo. Je paradoxom, že Anna Jarvis, ktorá zbierala podpisy za zrušenie Dňa matiek, je tá istá žena, vďaka ktorej tu vôbec nejaký Deň matiek je.



U nás sa na Deň matiek dlho kašľalo, však sme mali Deň žien, kedy sa oslávili všetky ženy komplet a naraz a nejaké to delenie na matky a nematky nebolo nutné. Ale takto v posledných rokoch Deň matiek dostihol aj nás. Niekto si ho adoptoval a poslušne svojej mame doručí kyticu, pošle pohľadnicu, alebo aspoň zatelefonuje. Iní frflú, že je to zase iba importovaný komerčný ťah a že oni si uctia svoju matku hocikedy celý rok. Najčastejšie to vykrikujú tí, čo matke zavolajú možno na Vianoce a na narodeniny. Ale ako to vlastne bolo s tou Annou...

Anna sa narodila, ako inak, v Amerike, v Západnej Virdžínii, v mestečku Webster a to v roku 1864, na prvého mája. Doma ich bolo požehnane, celkom jedenásť, pričom Anna bola deviata. Dospelosti sa dožili však len štyri deti. Annina matka, Ann Marie, si často povzdychla, že dúfa, že raz príde deň, kedy budú všetky matky ocenené za svoje úsilie a prácu. Najlepšie, keby sa rovno ustanovil nejaký sviatok. Vraj sa za to dokonca modlila. A potom zomrela. Zomrela 9. mája 1902. Anna započala svoj bol za splnenie matkinho sna, za Deň matiek. Oslovovala, lobovala, písala komu len mohla, aby bol sviatok oficiálne uznaný. Jej žiadosti boli v drvivej väčšine zmetené pod stôl. Ale našiel sa jeden blázon, ktorý Annu podporil, John Wanamaker, a vďaka nemu sa vo Philadephii prvý krát v histórii slávil Deň matiek. Bolo to na výročie úmrtia Ann Marie v roku 1907. Deň matiek čakala ešte dlhá cesta, ale toto bol začiatok. V USA sviatok plne uspel až v roku 1914. A musel sa veľmi zvrhnúť a odkloniť od pôvodnej myšlienky. Anna bola totiž tak zhnusená, keď videla, čo sa stalo zo sviatkom, že od roku 1920 započala úsilie o zrušenie sviatku.

Rozbehnutý vlak však ťažko zastaviť. Čo Anne vadilo? Hádam všetko, čo dnes vidíme ako prejavy Dňa matiek. Presladené gýčové unifikované pohľadnice, kvetiny a kytice poslané niekym cudzím. Obchod, ktorý sa chopil svojej šance sa chystal naplno vyžmýkať každého, kto mal matku. Annin hnev sa stupňoval každý rok v máji a boli prípady, kedy ju dokonca zavreli za rušenie pokoja. Anna prehlasovala: "Predtlačená pohľadnica neznamená nič, len to, že ste príliš lenivý napísať žene, ktorá pre vás urobila viac, ako ktokoľvek na tomto svete. A bonbóny! Dáte bonboniéru svojej matke - a zjete väčšinu sami. Fakt citlivé."

Ann Marie Jarvis

Anna tušila, že keby takýto sviatok videla jej matka, bola by zhnusená. Energická žena, ktorá organizovala zbierky na pomocnice do domácností, kde matky trpeli tuberkulózou mala asi inú, oveľa praktickejšiu predstavu o uctení si matiek. Annina matka Ann Marie viedla Klub dňa matiek, ale nevenovali sa prvým príkrmom, ani laktačnému poradenstvu, ale zamerali sa na zdravie a hygienu v rodine. Nakupovali lieky a platili zdravotnú starostlivosť pre choré domácnosti. Počas občianskej vojny vyhlásil klub neutralitu a staral sa o chorých a ranených vojakov oboch strán. Predstavte si vojaka Únie a vojaka Konfederácie, ako ležia zamračení vedľa seba na posteliach a nad nimi stojí Matka (nie ich, ale je to niekoho matka) a napomína ich, že tu sa nebudú hádať, ani biť a majú si pekne podať ruky a byť dobrými chlapcami. Čo by takáto žena povedala na predtlačené pohľadnice a neosobné kytice? Deň matiek by nemal byť niečo čo matke kúpite, ale mal by to byť deň. kedy uznáte a oceníte jej prácu.

Anna Jarvis

Anna sa snažila prinavrátiť zmysel sviatku rozdávaním karafiátov zadarmo. Posielala celé balíky karafiátov, aby sabotovala predražené kytice z kvetinárstiev. Zbierala podpisy. "Legenda" hovorí, že v Anne prvýkrát všetko vybuchlo, keď zistila, že si v reštaurácii (u už spomínaného Wanamakera) môže objednať "šalát Dňa matiek". Tak si ho objednala a následne šmarila ako protest o zem. Šalát však poctivo zaplatila.

Karafiáty sa stali symbolom dňa matiek, a nie zadarmo, ale predávali sa za celkom slušné peniaze. Rôzne charity využívali Deň matiek na špeciálne zbierky. Kto by už len neprispel, pre dobro matiek?

Ako to dopadlo s Annou? Dožila svoje dni v sanatóriu. A kto platil pobyt? Anna sa nikdy nevydala, nikdy nemala deti, teda ani žiadnu rodinu. Ale aj tak sa našla skupinka vďačných ľudí, ktorí sa pozbierali na jej pobyt. Vďační kvetinári.