Nepožičiam!

Neučím svoje dieťa aby sa podelilo. Bude mať tri roky, ale ja ho to skrátka neučím. Nie preto, že by som bola lenivá dať si tú námahu vysvetľovať svojmu dieťaťu výhody zdieľania majetku s druhou osobou, ale nepovažujem filozofiu bezhraničného delenia sa za správnu.

Penové puzzle na milión spôsobov

Penové puzzle sú asi povinnou jazdou každého rodiča. Myslím, že ide o dosť nedocenený artikel. Kameň úrazu je, že tieto penové štvorce sa k nášmu dieťaťu dostanú priskoro. Bábätká ich rozkúšu. A to je zlé. Väčšina týchto puzzle je aspoň trošku toxická, čiže do pusy no-no! Pre väčšie deti, teda tie, ktoré si už nepchajú veci do úst je to už relatívne bezpečné.  Základná funkcia penových puzzle je jasná. Je to puzzle a teda to treba poskladať.  Existuje však množsto iných využití penového puzzle (PP), aj keď milión ich v skutočnosti asi nebude.

Áno, som matkou malého dieťaťa

Matku malého dieťaťa možno spoznať aj v dave. Je množstvo pomocných znakov, podľa ktorých sa môžete orientovať. Dnes to už nie je vek cca 20-25 rokov, kedy bola u predchádzajúcej generácie žien vysoká pravdepodobnosť, že matkami malých detí sú. Dnes musíme ísť viac do hĺbky a zamerať sa na detaily. Aj keď žena nemá na sebe nalepené malé dieťa, je rozoznateľná.

Tehotenská móda

Tehotná žena sa často cíti ako kredenc. To si povedzme hneď na začiatku. Ako veľký nemotorný, ale účelný kredenc. Okolie ju často ubezpečuje, že vyzerá úžasne, ale faktom je, že aj okolie vidí, že žena je ako melón. Na zakrytie nedostatkov tela, na vyzdvihnutie jeho predností, alebo len na zlepšenie nálady je tu móda. Ako však zaodieť taký "kredenc", aby nepodliehal depresívnym náladám?

Darčekýýýýýý!

Voľakedy som, ešte ako bezdetná, blúdila uličkami hračkárstiev a nešťastne hľadala darčeky. Pre cudzie deti. Na narodeniny, meniny, Vianoce... Nebola som častým návštevníkom hračkárstiev a preto som bez známok pochopenia problematiky krútila hlavou na jednu a potom na druhú stranu. Oči doširoka otvorené, sánka až na podlahe. Hračiek od výmyslu sveta, rôzne hry, stavebnice, autíčka, plyšáky a iná háveď. Už ani neviem, čo som vtedy kúpila, pravdepodobne to, čo mi rodičia dotyčných detí poradili do telefónu. Pamätám si taký neodbytný pocit, že tomu nerozumiem, pretože ešte nemám deti. Až tie deti mať budem, tak to všetko pochopím, v hlave sa mi rozjasní a ja pochopím, načo sú napríklad tam tie príšerné plastové kusy, alebo prečo sa z nejakého dôvodu v krabici nachádza z bábiky len hlava, akokoľvek vlasatá.