Tehotenská móda

Tehotná žena sa často cíti ako kredenc. To si povedzme hneď na začiatku. Ako veľký nemotorný, ale účelný kredenc. Okolie ju často ubezpečuje, že vyzerá úžasne, ale faktom je, že aj okolie vidí, že žena je ako melón. Na zakrytie nedostatkov tela, na vyzdvihnutie jeho predností, alebo len na zlepšenie nálady je tu móda. Ako však zaodieť taký "kredenc", aby nepodliehal depresívnym náladám?

Existuje kopec fotiek našich mám a ich vrstovníčok, ktoré ukazujú, že tehotenská móda, to môžu byť napríklad o tri čísla väčšie šaty, než je naša bežná konfekčná veľkosť, tiež odev pripomínajúci vrece od zemiakov, ale s otvormi na ruky, prípadne iné podivné kreácie, ktoré dávajú tušíť, že vtedajšia spoločnosť musela tehotné ženy nenávidieť. A potom je tu celá skupina žien, ktoré pravdepodobne boli v tej dobe tehotné, ale žiadna fotodokumentácia k tomu neexistuje, pretože sa cítili tak hnusne, že každému, kto by sa k nim, priblížil s fotoaparátom v ruke, by rozbili hlavu. Pred hrozným znetvorením postavy odevom človeka nezachránilo ani to, že bol princeznou.

Človek by si povedal, tak, teraz v 21. storočí nadišla doba, kedy by sme mohli mať konečne nejaké pekné oblečenie pre tehotné ženy. Keď som ako tehotná po prvý krát skonštatovala, že tie nohavice ktoré mám už jednoducho nosiť nemôžem, vybrala som sa nakupovať. Uf. To som ešte netušila, čo ma čaká.

Tehotenskú módu v časopisoch a katalógoch prezentujú modelky, ktoré ani nie sú tehotné. Z rukávov im trčia tenulinké ručičky, zo šatičiek zase tenučké nožičky a v dlaniach si držia malilinké molitanové bruško. Sú rozkošné. O zadržiavaní vody v tele počas tehotenstva, a naberaní tuku nemajú ani potuchy.

Ranné nevoľnosti som vtedy prekrstila na "rané", keďže sa v mojom prípade nevyskytovali ráno, ale po celý deň a predpokladala som, že teda ide o skoré a nie raňajšie stavy. Ale nie o tom som chcela. Chcela som podotknúť, že sa mi točila hlava a bolo mi na vracanie. V takom stave chce človek vojsť do obchodu, vybrať si nejaké pekné nohavice, podľa možností dvojo, a nejaké tie vršky a ísť preč.

Chcem tak veľa? Predstavme si že nechcem nosiť rifle a čierne nohavice a chcem oblečenie bez nápisov a infantilných nášiviek. Problém. Takže mám smolu, pretože je jedno do koľkých obchodov som vkročila, všade mali na výber tehotenské rifle a tehotenské čierne nohavice. Je pravda, že v jednom obchode mali v ponuke aj jedny teplákovité nohavice farby tmavej hliny. Sakra, kde sú farby?
To je naozaj nutné obliekať nonstop do denimu ešte aj tehotné ženy, nestačí, že rifle sa stali akousi akceptovanou uniformou? Skoro som neverila, keď som našla jedny zelené nohavice, príjemného materálu, bez denimu, bez teplákoviny, bez akejkoľvek známky rifľovitosti či teplákovitosti. Úžasné! Fakt skvelé! Strávila som v nich vlastne skoro každý deň. Kým neprišlo leto.V tejto dobe už nastupovalo obdobie veľrybovitosti. Závidela som ženám, ktoré tvrdili, že tehotenstvo prebehali vo svojich bežných šatách, len si nezapli nohavice. To sa mne nestalo. Ak nerátam legíny. Tie som nosila. Teda nosila...!  Nosila, povytiahla, nosila, povytiahla. Možno som si mala kúpiť traky.

Tehotenské nohavice vnímam ako prejav nenávisti spoločnosti voči tehotným ženám. Tie vršky by sa ešte dali, nejaké to dlhšie tričko, aj farby sa občas nájdu. Niekedy je to dokonca vhodné aj do práce. Vo veľmi výnimočných prípadoch sa dokonca nájde nejaký ten top vhodný aj pre tehotnú ženu staršiu ako 25 rokov. Ale tie nohavice, tie sú nepoužiteľné.

A v lete, keď už som sa skôr gúľala, som sa vzdala a strávila som leto v dvoch skoro rovnakých ramienkových šatách F&F.

Dovi dopo tehotenská móda. Stále si nič moc.