nedeľa 3. novembra 2013

Čo už nebudem robiť pri čísle dva

Existuje dôvod, prečo detské obchody ponúkajú najviac sortimentu pre deti do jedného roka. Ten dôvod je, že rodičia takéhoto dieťaťa sa nachádzajú v opare a kupujú blbosti bez rozmyslu. Keď si totiž ten istý obchod prejdú znovu o dva roky, kvôli číslu dva, budú iba hlavou krútiť, čo za zbytočnosti sa to tam predáva. Pre druhé dieťa už netreba hrací nočník, ani sedátko. Nepotrebuje špeciálny uteráčik, ani veľa iných vecí. Pri ďalších deťoch sa stávame benevolentnejšími.




Ja viem určite čo robiť nebudem. Nebudem sa stresovať, že zase a zase a zase plače. Deti skrátka plačú a väčšina z nich plače často a nahlas. V kombinácii s dobrou akustikou miestnosti to niekomu (napríklad mne) môže spôsobovať stavy blízke šialenstvu. Takže, milé číslo dva, kľudne si plač, ja skontrolujem, či si OK a nebudeme sa stresovať, dobre?

A ešte ti milé číslo dva musím oznámiť jednu strašnú správu. Týka sa tvojej stravy. Ak ti nepôjde jedenie naturálnou formou, tentokrát nepôjdeme cez slzy a od bolesti skrútené palce na nohách. Aha, aha, práškové mlieko! A tu prichádza ďalšia zmena. Toto práškové mlieko nebudeme otvárať sterilizovanými nožnicami, ale jednoducho len čistými nožnicami a ani nebudeme vrch odmerky zarovnávať sterilizovaným nožom. Nebudeme ho zaronávať vôbec. Budeme skrátka dávať odmerky, ktoré sú viac menej zarovnané tak samé od seba. Alebo pohľadám niekde tú dózu, ktorá mala taký fajn rovný okraj, kde sa dala odmerka šikovne zarovnať.

Oblečenie pre číslo dva bude tiež smutná story. Košele a rifličky, mikinky a tenisôčky? Somariny. Sada Tesco overalov to istí. V bavlne pekne od hora až dolu. A takto si vystačíme možno pol roka.

Milé číslo dva, nenechám ťa jedovať sa v kočíku, či v postieľke, milé číslo dva, priviažem si ťa k sebe skôr ako tvojho staršieho súrodenca. Šatky sú poskladané pekne v skrini a čakajú na teba.

Nemám pre číslo dva ani hraciu deku, ani veselé hracie kresielko na baterky, všetko sme dali preč, lebo číslo jedna nie len že nebol nadšený, ale skôr nahnevaný. Kresielka a hracie deky boli peniaze spláchnuté do záchoda. Nechali sme si iba kolotoč nad postieľku, ale asi tam namontujeme motorček, pretože interval nastavený výrobcom nebol postačujúci.

Nie som úplne presvedčená či detská jedálenská stolička ešte niekedy prekročí náš prah. Stále ju vnímam ako škaredé monštrum, ktoré sa používa skôr na umiestnenie dieťaťa na jedno miesto ako na jedenie. Číslo jedna mal dosť rýchlo zrušenú stoličku (potom čo sa do nej niekoľkokrát doudieral)  Jedol na normálnej stoličke, alebo na gauči. Možno to nie je úplne v rámci etikety, ale bolo to výrazne príjemnejšie.

Stále nemám využitie pre detskú sadu do postele, ako je vankúšik a paplónik a návlečky k nim. Číslo jedna miluje nafufňané deky a paplónik vytrvalo odmieta. Paplónik používame ako podložku na von namiesto deky.

Ak budem ešte niekedy zháňať kočík, bude mať obrovské otočné kolesá, nastaviteľnú rúčku, veľký nákupný košík a bude sa zmestiť do auta. Budem s ním totiž chodiť do nerovného teránu, nie do nákupných centier, kde nájdu svoje opodstatnenie modely s kolečkami veľkými asi ako dvojeurovky. Nebude "fancy", nebude to rozkošnučký titernučký mini ňuňu kočík. Bude to seriózna robustná kára. Do blata, do snehu a hoci aj do piesku.

Ale v prvom rade nebudem riešiť reči ostatných, to už máme za sebou. Číslo dva nebude objektom rečí a ak áno tak ja budem niekde inde užívať si niečo príjemné. Číslo jedna urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby mi vysvetlilo, čo je a čo nie je dôležité. Číslo dva otestuje, či mi to došlo.