Ale nehovor! Nie, fakt, nehovor.

V okamihu, keď sa žena rozhodne roztrúbiť svoje tehotenstvo do sveta, sa na ňu zletia rady. O ktoré nežiadala. Pre ktoré by vraždila. Zvlášť čerstvé mamy to schytajú naplno. Už ste počuli tieto nehynúce hity od radkýň  oblasti rodičovstva?






"Spi teraz, potom sa už nevyspíš!"

To ako fakt? To sa dá naakumulovať? Akože teraz si naspím a potom z toho budem čerpať? No škoda, že som to nevedela na škole pred skúškovým.

"Spi vtedy, keď spí bábo."

Jasné a to prádlo, čo mi tu hnije sa operie samo, potom sa poskladá a uloží do skrine. A na sprchu sa vykašlem, radšej skúsim nastúpiť na proces samočistenia. A tých 30 minút, čo bábo spalo, by mi fakt pomohlo. Ha ha.

"Užívaj si kým je malé."

A dobré je, keď ešte dodajú. že malé sú deti len raz. Je to možno ťažko uveriteľné, ale niektoré deti sa ako malé veľmi užiť nedajú. A keby aj dali, tak ako väčšie si to asi už neužijem, lebo s rozprávajúcimi  samostatnými ľuďmi je to asi problém. To ako keby niekto povedal: uži si pubertu detí, kým tam sú, lebo potom vyrastú a odsťahujú sa preč.

"Moja Anička v tomto veku už dvíhala hlavičku/ sedela/ stála/ chodila / rozprávala/ hovorila po latinsky/ objavila planétu, na ktorej by mohol byť život ..."

A?

"Však počkaj, keď ti začne chodiť, to už si nesadneš!"

Alebo si konečne sadnem. Niektoré deti sa totiž radostne rozbehnú skúmať svet. Konečne sú pánmi nad svojimi nohami a vedia sa presúvať v priestore! A rodič si môže sadnúť a sledovať. Alebo aj nie.

"Však počkaj, keď začne rozprávať, to ešte len budeš ohučaná."

Lebo z ustavičného e-e a gnnnn človek ohučaný nie je. Možno mi konečne povie, čo chce.

"Kolika prejde po troch mesiacoch."

Čože po troch mesiacoch? To ako fakt? A dovtedy sa mám zblázniť? Ja potrebujem, aby kolika prestala hneď teraz a okamžite, inak skutočne hrozí nešťastie. Smutná správa: ľudia, čo vám toto hovorili, mali pravdu. Ach.

"Vyzeráš unavená."

Sakra viem!

"Pribrala si."

Ale, fakt?

"Čo robíš celý deň?"

Fúúúúúha, tak čo na toto odpovedať. Raz som skúsila niečo ako: Ráno sa zobudím okolo deviatej, dáme si s drobcom kávu, pokecáme, potom sa umyjeme, vyskúšame si niekoľko oblečkov, potom ideme ku kaderníčke, na manikúru, pedikúru, na obed sa stretnem s kamoškou na káve, potom ideme do nákupného centra kuknúť pár dobrých handier a navečeriame sa v reštike, večer kukneme nejaký film a ideme po kúpeli spať. Okrem soboty, vtedy príde opatrovateľka a ja idem na celý deň do salónu krásy.

"Vyzerá úplne ako jeho otec (alebo ktokoľvek iný z rodiny), keď bol malý!"

Možno sa na niekoho podobá, na niekoho sa podobať musí. Ale inak je to samostatná jednotka a skladať puzzle rodinných čŕt nad dieťaťom je trošku choré, zvlášť ak sa dozvie, že má napríklad dedkove uši. Alebo je celá babička, len preto, že má krátke kučeravé vlasy. Dieťa prirodzene, babička od trvalej.

"Bolel pôrod?"

To ako fakt? Áno bolel. Pozrite sa ako vyzerá detská hlavička a porozmýšľajte nad debilitou svojej otázky.

"Prečo nedojčíš? / Prečo ešte stále dojčíš? / Dojčíš?"

"A vy ako? Stolica bola ráno vláčna?" Alebo má niekto nejaký menej drzý spôsob, ako odpovedať osobe, ktorej do toho nič nie je?

"Neoblečieš jej/mu ešte niečo? Myslím, že jej/mu je zima."

Preklad: si zlá matka. Nehovorte to. Nehovorte, že má dieťa nosiť ponožky, papučky, obliecť si svetrík, či natiahnuť rukavičky,. Nepýtajte sa kde má čiapku. Každé dieťa je iné a inak si reguluje teplo. Ak chcete, noste si ponožky do sandálov, ale ostatným s tým dajte pokoj.