Nepožičiam!

Neučím svoje dieťa aby sa podelilo. Bude mať tri roky, ale ja ho to skrátka neučím. Nie preto, že by som bola lenivá dať si tú námahu vysvetľovať svojmu dieťaťu výhody zdieľania majetku s druhou osobou, ale nepovažujem filozofiu bezhraničného delenia sa za správnu.

Moje dieťa má stredne veľkú kolekciu hračiek. Všetky sú funkčné, vo všetkých, kde treba, sú baterky, knihy, ak sa roztrhli, sú zalepené, puzzle sú kompletné. Ak sa hračka nedá opraviť putuje do koša, ak sa opraviť dá, opravujeme pred synom. Robíme to preto, aby naše dieťa nepovažovalo roztrieskané hračky za normu. Nechceme, aby si myslel, že je v poriadku hrať sa s autíčkom, ktorému chýba koleso, alebo má odtrhnuté dvere. Zrejme sme na to išli dobre, pretože hračky veľmi nekazí a ak sa niečo pritrafí, tak príde za nami a dožaduje sa opravy. Má rád svoje hračky nepoškodené.

Náš syn si už stihol všimnúť, že nie každé dieťa v okolí má podobnú filozofiu. Niektoré deti nachádzajú zábavu v rozoberaní, či skúmaní odolnosti materiálov. Ich rodičia sa nad tým nepozastavujú, lebo sú to deti a deti občas niečo zničia. Súhlasím. Avšak nechávame synovi na výber, komu svoje hračky požičia. Je to jeho majetok a ak ho požičia malému kazisvetovi, môže oň prísť. Ak však nepožičia nikomu nič, nikto sa s ním nebude hrať. Je to na ňom. Vyrieši to šalamúnsky. Hračku, ktorá je momentálne obľúbená si nechá a hračku, ktorá až taká obľúbená nie je, požičia. Prišiel na to sám,  nikto mu nič nevysvetľoval. Mala by som ho povzbudzovať, aby požičal aj svoje obľúbené autíčko? Prečo? Pretože iné dieťa na neho ukázalo prstom a povedalo "daj"?

Ak sa na problém pozrieme z hľadiska dieťaťa, ide o dosť kruté zaobchádzanie. Predstavte si situáciu napríklad v škôlke. Dieťa sedí na koberci okolo sú plastové boxy plné rôznych kračiek, ale dieťa je úplne pohrúžené do hry s vláčikom. Zrazu sa na scéne objaví iné dieťa a dožaduje sa vláčika. Vzápätí sa objaví vychovávateľka a prehovára deťom do duše, že sa majú podeliť. Avšak dieťa sa doteraz celkom pokojne hralo samo s touto konkrétnou hračkou. Nechce ju požičať, ani sa spolu s niekym iným deliť. Nechápe. Okolo je množstvo iných, niekedy skoro rovnakých hračiek. Teraz prišlo toto dieťa a berie mu len tú "jeho", aj keď by sa pokojne mohlo hrať s iným skoro rovnakým vláčikom..

Vyslúžili sme si zopár škaredých pohľadov v okolí, pri situáciách, kedy sme nechali nášho syna, aby sa nepodelil. Nepožičal odrážadlo na ihrisku. nepožičal formičku, ktorú práve používal. Ani lopatku, aj keď sa iné dieťa pokúšalo vymeniť ju za inú. Nepožičal svojho mojkacieho plyšáka. Dokonca ho odmietal pustiť z rúk.

Predstavte si, že by za vami niekto prišiel a vzal vám telefón, alebo auto. Alebo by prišiel s tým, že bude spať u vás doma na gauči. A ak by ste protestovali, prišla by za vami nejaká autorita, ktorá by so zamračeným pohľadom plným pobúrenia trvala na tom, že sa treba podeliť. Pretože kto sa nedelí, je lakomý. Možno sa niekomu nezdá, že porovnávam auto s lopatkou do piesku, ale dieťa vníma svoje vlastníctvo rovnako, ako vy vnímate to vaše.

Nechávam svoje dieťa na ihrisku "na voľno". Snažím sa mu nestáť za zadkom, aj keď je to niekedy ťažké. Sledujem ho iba očami. Do roztržiek sa snažím zasahovať až vtedy, keď mám pocit, že syn vyčerpal všetky svoje možnosti a je čas, aby som sa ho zastala. To býva väčšinu vtedy, keď sa schyľuje k násiliu, alebo vtedy, keď sa rodič druhého dieťaťa snaží vysvetliť môjmu synovi, že "sa musí podeliť". Vtedy zasiahnem a poviem, že podeliť sa určite nemusí. Je to len možnosť, nie nutnosť.

Nebojím sa, že môj syn bude lakomý, nebojím sa že bude mamonár. Naučila som ho povedať "nie" a to je veľmi praktické slovo. Na požiadavku "požičaj", "daj" či "chcem" je to odpoveď, ktorú má právo povedať. Nechcem aby sa môj syn naučil, že podelenie sa sprevádza pocit krivdy, či sklamania. Oveľa radšej by som bola, keby sa mu s delením spájali spoločné hry s kamarátmi, ktorých si sám vybral a ktorým sám ponúkol hračky. Chcem, aby vedel, že ak sa podelí s autíčkami, môže to znamenať napríklad skvelé popoludnie s kamarátom na ihrisku. Chcem, aby vedel, že ak sa podelí s loptou, už si ju nebude musieť kopať o stenu, ale bude mať spoluhráča. Nechcem, aby delenie sa znamenalo, že niekto mu niečo vezme a odbehne s tým preč. Chcem, aby to znamenalo, že spolu rozbehnú spoločnú hru. Nechcem aby sa môj syn len delil. Chcem aby sa delil správne.