Niektorí z nás rodičov svoje deti nebijeme. Niektorí svoje deti občas obdaríme jednou výchovnou po riti, ďalší siahneme k vyššiemu levelu a siahneme aj po facke a sú medzi nami aj jedinci, ktorí do svojich detí kopú a mlátia ich ako žito. Tiež je skupina rodičov, ktorí páchame fyzické násilie na deťoch a pritom o tom ani nevieme, Pretože fyzické násilie nie je iba capnutie po zadku.
Nejdem sa púšťať do diskusie o zmysle telesných trestov. O tom tento článok nie je. Chcem skôr poukázať na fakt, že capnúť dieťaťu po prdeli nie je jediný spôsob, ako fyzicky ubližovať dieťaťu. Fyzické násilie je to, ak nútite dieťa robiť niečo s jeho telesnou schránkou, čo mu prekáža, alebo to robíte vy, prípadne necháte nekoho iného, nech to urobí.
Existuje fyzické násilie, ktoré je nevyhnutné napríklad zo zdravotného hľadiska. Napríklad dovolíme zubárovi, aby spôsobil bolesť nášmu dieťaťu, pretože je to nevyhnutné. Ťažko ošetriť zuby bez aspoň malej bolesti.
A existuje fyzické násilie na deťoch, ktoré nevyhnutné nie je. Ale deje sa.
Už ste niekedy niekoho
šteklili a on kričal, že máte prestať a vy ste neprestali, pretože sa smial? Šteklenie môže byť fyzické násilie. Môže. Akokoľvek absurdne to znie. Viete z hysterického kriku "prestaň, prestaň" určiť, kedy to prestal byť smiech a začala to byť hystéria? Asi nie. Je jedno aké máte motivácie. Ak na vás vaše dieťa kričí "prestaň!", tak skrátka prestaňte a znovu zhodnoďte situáciu
A viete, čo je ešte nechutné a zároveň je to tiež násilie na tele vášho dieťaťa? Ak ho chcete bozkávať a ono nechce. V niektorých rodinách je zvykom vybozkávať sa na všetky strany a tento zvyk sa dospelí snažia aplikovať aj na deti. Lenže deti nechcú bozkávať všetky babičky, tetičky, dedkov a strýčkov. Pre deti je to často intímny úkon, ktorý vykonávajú dobrovoľne výlučne s osobami im blízkymi. Ale aj tak deti
nútime, nech dajú pusinku tetuške Aničke, inak by sa tetuška Anička urazila. Aj babičke a dedkovi. a strýkovi Peťovi. A kde sa zastavíme? Jedna nechcená, pretrpená pusinka sem, druhá nechcená pretrpená pusinka tam, tu objatie, tam objatie a kde je nejaké právo narábať zo svojim telom, ako uznám za vhodné? Rodičia sami povzbudzujú svoje deti k tomuto uslintanému zvyku, popoháňajú deti, aby prejavovali náklonnosť aj k ľuďom, ku ktorým žiadnu náklonnosť necítia. Neprotestujú, radšej to rýchlo vybavia, aby mali pokoj. Ale práve ste ich naučili. že ich intimita môže byť narušená, pretože strýko Peťo chce pusinku. Chápete, kam tým mierim a prečo je to nebezpečné?
A potom sú tu všetci tí, čo objímajú svoje deti, aj keď tie o to nemajú záujem. Poznáte metódu pevného objatia? Taká humánna praktika, však? Nie.
Je kruté a násilné držať dieťa v "objatí", pretože si to nejaká psychošská praktika vyžaduje, Obmedzíte dieťa v pohybe, využijete svoju fyzickú prevahu. Jasné, že sa dieťa bráni, kope okolo seba, kričí, plače a nakoniec sa zlomí. Aký je rozdiel miedzi týmto telesným násilím spojený s úplným ponižením a zlomením a akokoľvek láskavo to bolo myslené a jednou po riti? Jasné vo vašich zámeroch. Ako myslíte.
