štvrtok 30. októbra 2014

Nech žije zákerná matka!

Aby bolo na začiatku hneď jasno. Zákerné chceme byť voči okoliu. Pretože to niekedy inak nejde, Nechceme byť zákerné voči vlastným deťom.


Byť milou a ústretovou bolo možno v poriadku, keď ste pred sebou netlačili buginu v ktorej sedí nákup, kým dieťa sa vrhá pod kolesá áut. Bolo to v poriadku, kým ste sa mohli na obed najesť bez prerušenia. Tiež to bolo OK v časoch, keď ste boli v miestnosti so záchodom jediná osoba. Ale potom ste sa začali rozmnožovať a milota a trpezlivosť sa vyplytvá na jediný cieľ - na vaše potomsto. Ak niečo ostane, ujde sa to partnerovi. Ak by ste sa snažili udržať si status ústretovej, milej a nebodaj nekonfliktnej osoby aj po pôrode, môžete si spôsobiť zbytočné trápenia.

Ľuďom je jedno, že to máte ťažké, že ste roky nespali, že máte "náročné" deti. Každý z nás sa narodil a každý z nás má nejakú rodinu. A čím starší je rečník, tým je pravdepodobnejšie, že bude tvrdiť, že ich matka stíhala a zvládala všetko a ešte si poobede aj nohy vyložila. To sa volá falošná spomienka a práve preto, že je falošná, ju nebudeme brať ako bernú mincu. Ľuďom, ktorý znevažujú vašu snahu a prácu a váš emocionálny vklad do rodičovstva to treba pekne osladiť. Treba im to dať doslova vyžrať. Že je to zákerné? Áno o to ide.

Prvý krok musí byť zbavenie sa predstavy, že musíme byť na každého milé. Nemusíme. Nemusíme nič. Iba umrieť a platiť dane. Nemusíte sa usmievať na susedku z bytu pod vami, keď vám pyskuje, že vaše deti dupocú. Nemusíte ju dokonca ani počúvať. Obzlášť, ak ste presvedčené, že deti sa správajú v norme. Neobúvate im na doma topánky na step. Nenecháte ich driblovať kolkárskou guľou. Nemajú súkromnú olympiádu u vás obývačke. Neorganizujete ralley na odrážadlách, ani ste si z radiátora neurobili xylofón. Máte taký normálny ruch. Susedka pyskuje, lebo sa nudí. A vám to už už rozťahuje ústa do ľútostiého úsmevu a na jazyk sa tlačia ospravedlnenia? V hlave už premýšľate, ako obaľujete papuče svojich ratolestí do bublinkovej fólie, aby nevydávali žiadny zvuk? Stop! Zastavte to. Po prvé preto, že toto je začiatok susedskej vojny, ktorá niekedy končí až na súde, alebo vidlami v chrbte (a následne tiež na súde). Po druhé preto, že to nemá význam, je jedno čo urobíte, suseda si aj tak bude trepať svoje. Milá matka sa snaží konflikt bezbolestne urovnať, zákerná matka ho zatlčie. Zákerná matka podotkne, že ako dobre, že suseda je už nahluchlá, pretože ušetríte za elektrinu za rádio. Minule ste počuli niekoľko dielov telenoviel, skoro ako keby z vedľajšej izby. To aby bolo jasné, že ruch tu jednoducho je a treba sa trošku prispôsobiť. Zákrená matka sa s láskyplým pohľadom pozrie na svoje deti, keď suseda hovorí, že ich počula výskať a odpovie: "Ja viem, sú to zlatíčka! Nie je nič krajšie, ako keď sa deti hrajú." Zákerná matka v daždivé dni, kedy hrozia výbuchy a vzbury, pošle svoje deti s bonboniérou práve k tej susedke. Uži si to babi, ak to vieš lepšie.

Zákerné matky sa pohybujú aj v prostriedkoch hromadnej dopravy. Milá matka trpí a usmieva sa bežná matka komunikuje a domáha sa svojich práv verbálne, napríklad slovne vymáha právo na sedenie na mieste určenom pre matky s deťmi. Zákerná matka myslí dopredu a chce zanechať taký dojem, aby si ľudia, ktorí obsadili jej miesto na toto miesto už nikdy nesadli. Zákerná matka nešťuchá slečnu so sluchátkami v ušiach, ktorá blokuje sedadlo pri okne. Zákerná matka zdvihne svoje dieťa so zablatenými topánkami ponad slečnu a jemným oblúkom ho usadí na sedadlo pri okne. Ak tam má slečna položenú kabelku, alebo čokoľvek iné, odignoruje to. Nechá pri tom svoju kabelku skĺznuť z pleca a "nechtiac" ňou tresne slečnu do ksichtu. Následne si prihladí zatúlanú kaderu, oslnivo sa usmeje a ubezpečí slečnu nech kľudne sedí, veď to sú miesta pre deti.

V prípade, že voľné miesto nie je a celé osadenstvo dopravného prostriedku má zrazu niečo dôležité na čítanie v telefóne, alebo  skriptách, vezme zákerná matka dieťa na ruky a nechá dieťa zablatenými topánkami hopáľať okolo seba. On už niekto, komu tá topánka preletela okolo hlavy rýchlo odloží telefón a pustí vás.

Odmietol vám šofér zobrať kočík do autobusu? V prípade, že má autobus priestor na batožinu, treba šoférovi povedať, nech vezme kočík ako batožinu do batožinového priestoru. A tvrďte, že sa nedá poskladať. Väčšine šoférov sa nechce vstávať zo sedadla, nieto ešte ísť von, otvárať batožinový priestor, nakladať, zatvárať... Nájde sa miesto veľmi rýchlo.

Existujú aj dopravné prostriedky, kde sa cestuje dlho, napríklad lietadlá. Väčšinou sa dajú kúpiť miestenky. Ak však z rôznych dôvodou miestenky nekúpite a po nástupe do lietadla zistíte, že nie je možné sedieť spolu s deťmi a žiadny cestujúci nie je ochotný si s vami vymeniť miesto, je niekoľko riešení. Prvé riešenie je automatické a často prekvapivo účinné. Usaďte dieťa na voľné miesto, vedľa cudzích ľudí, dajte mu "pá" a chodte si rýchlo nájsť svoje miesto. Dieťa spustí rev. Neutekajte ho zachraňovať. Nechajte blba, ktorý si uchmatol miesto pri uličke v rade 6 a nebol ochotný si ho vymeniť za to isté miesto o štyri rady ďalej, nech si to užije. Je vysoko pravdepodobné, že štartovať budete už v sedadle vedľa dieťaťa.

Ak je dieťa väčšie a nie je pravdepodobné, že sa rozplače tak ľahko, dajte mu pred spolucestujúcim do ruky papierový sáčok a povedzte mu, že ak mu bude ZASE tak strašne zle ako minule, tak má vracať do toho sáčka a nie všade okolo seba ako naposledy. Ak nezaregistrujete záujem nádejných spolusediacich svojho dieťaťa, skúste pridať pantomímu, možno sú to cudzinci a nerozumejú. Názorne predveďte svojmu dieťaťu, ako mu bude zle, ako má rýchlo otvoriť sáčok a ako má vracať len dovnútra. Ukážte mu ako má sáčok zatočiť, aby nič nevytieklo. V prípade, že to nezaberie, podajte dieťaťu druhý sáčok a predveďte mu, ako má do neho dýchať v prípade paniky. Následne ho jasne upozornite, aby si v žiadnom prípade tieto sáčky nezamenilo. Ak ani toto nezaberá, alebo chcete ísť kratšou cestou, bez možností využitia vašich hereckých kvalít môžete cestujúceho priamo požiadať, aby dal pozor na svoje nohavice/šaty/sako, pretože dieťa zvykne vracať a zvyčajne to stojí za to.

Je málo pravdepodobné, že ani toto nezaberie. Ak je však cestujúci nadmieru otrlý, v takom prípade vybavíme dieťa hračkami podľa veku. Malému dieťaťu dáme niečo hrajúce spievajúce svetielkujúce od Fisher Price. Nastavte zvuk na najvyššiu hlasitosť a vypínač zablokujte žuvačkou. Kryt na baterky prišrobujte, alebo použite sekundové lepidlo. Najlepšie oboje. Staršiemu dáme na hranie niečo primerané jeho veku, napríklad tablet. Dieťa síce vybavíme sluchátkami, ale ešte predtým nastavíme zvuk tak, aby išiel aj do reproduktora. Naťaháme hry s otravným zvukom. Ak máte dcéru, naťaháme disneyovky. Uvidíme koľko "Let it go" vydrží taký dospelý uväzdený v lietadle vedľa vášho dieťaťa, ktoré si s Elsou užíva duet.




Babičky, zvyčajne svokry, vedia tiež pekne otráviť život. Hlavu majú plnú už vyššie spomenutých falošných spomienok na vlastnú výchovu. Často sa vidia, ako kráľovné, uprostred dokonale zvládnutého vojska. Všetko klapalo, deti jedli to, čo dostali na tanier, nosili to čo im nachystala a vôbec neodvrávali. To vy ani len netušíte ako vychovávať. Zákerná matka iba čaká na túto chvíľu. Zákerná matka nasadí svoj úsmev číslo dva a zalichotí svokre, ako to s tými deťmi vie. Zákerná matka nasáčkuje deti k svokre vždy, keď sa to čo i len trochu dá. A potom ťahá motúzy svokre popod nos. "Šarlotka len o vás rozpráva, ako sa jej u vás páčilo" Je fuk, že Šarlotka svokru slovkom nezmienila a museli ste podrobnosti návštevy páčiť páčidlom. Zákerné matky nechávajú babičky, nech sa rozpomenú na realitu. Že vôbec neboli také úžasné, že aj ich deti jedovali a to presne tak, ako tie vaše a možno ešte viac. Ale to už je jedno, pretože zákerná matka so zlomyslelnými úmyslami zatiahla svokru do šichty a hlavne do reality.

Zákerná matka je zlomyselná a používa svoje deti ako zbrane. Budete ju odsudzovať. Ale iba do okamihu, kedy ju začnete pomaly obdivovať. Pretože takto to funguje. Ľudia sú ignoranti, pretože ich tak vychovali a my nech robíme, čo robíme, tiež veľké percento našich detí skončí ako ignoranti. Tak nech aspoň vedia plávať.