"It takes a village to raise a child". Toto príslovie som prvý krát zachytila v USA, aj ako názov knihy, ktorú napísala Mrs. Clinton. Jeho korene však siahajú k inému kontinentu.Pochádza totiž z Afriky. Konkrétne z Nigérie. Mohli by sme ho preložiť ako "Treba celú dedinu, na výchovu dieťaťa". Pod pojmom dedina si teraz môžeme predstaviť nejakú africkú dedinu, či osadu. Avšak skutočný význam slova "village" bude v tomto prípade "spoločenstvo".
Určite ste si všimli, že okrem vás, sa vaše deti snaží, vedome, alebo nevedome, vychovávať viacero ľudí. Niekto tieto aktivity spoločenstva víta, iný chytá koprivku. Veľa žien už počas tehotenstva registruje snahu okolia podávať rady. Úplní cudzinci majú zrazu s vašim narastajúcim bruchom stále častejšiu tendenciu posúvať vám ... nazvime to "informácie". Tie, ktorých sa to v danom období týka, tomu hovoria, že úplne cuzí ľudia strkajú nos tam, kam nemajú.
Dnes sa kladie veľký dôraz na individualitu. A čo spoločenstvo? Nežijeme predsa vo zduchoprázdne. Ako skĺbiť túto dobu indivíduí s výchovou spoločenstvom? Príslovie v skutočnosti nehovorí nič také, že by sme mali nechať svoje deti voľne pobehovať po ulici, však on ich už niekto usmerní. Skôr naráža na to, že kde naša výchova končí, tam výchova spoločenstvom začína.
Ak vychováva naše deti spoločenstvo, neznamená to, že ide nutne o premúdrelé tetky, ktoré vám idú dávať rozumy. Nemusí to tiež byť nutne nejaký aktíny sused, ktorý vysvetľuľe vášmu, sotva rozprávajúcemu, dieťaťu, že by sa malo pozdraviť prvé. Áno, aj toto sem patrí, ale to je iba vrchol ľadovca.
Ak sa stane, že vaše deti tu a tam schytajú pohoršený pohľad, či si vypočujú nevrlú poznámku, tak už boli zasiahnuté výchovou spoločenstvom. Nesprávali sa adekvátne. Aj ak sa vaše deti správajú úkážkovo a niekto iný upozorní vlastné dieťa vetou: "Aha, pozri, ako deti pekne čakajú v rade, a ty tu pobehuješ", aj to je výchova. Deti, ktoré si vypočujú o sebe podobnú poznámku od cudzej osoby sa naučili, že ich správanie splnilo očakávania.
Spoločenstvo vychováva deti k tomu, aby poznali pravidlá podľa ktorých fungujeme. Od systému pozdravov, po spôsob, akým sa rozprávame s rôznymi vekovými skupinami. Spoločenstvo vychováva deti aj v jasliach, v škôlke, aj v škole. Systém pravidiel a nastavenie priorít charakteriskické pre našu spoločnosť sú poväčšinou rovnaké. Avšak do nášho malého spoločenstva spadá hlavne konkrétny učiteľ, či vychovávateľ našich detí, ako aj k tomu prislúchajúci zamestnanci predškolskej a školskej inštitúcie. Áno, aj teta upratovačka, s ktorou deti prichádzajú do styku. A títo ľudia sú v každej škole iní. Preto je dôležité obklopovať sa spoločenstvom, ktoré je pre naše deti prínosom.
Kto vlastne tvorí spoločenstvo, ktoré si nárokuje na výchovu našich detí? V prvom rade je to naša vlastná rodina, naši rodičia, bratia a sestry. Tiež susedia, spolužiaci, učitelia, kamaráti, poštár, predavač, šofér autobusu. Jednoducho naša malá bublina, ktorá s nami komunikuje. Všetci tí, čo nám verbálne, alebo aj neverbálne naznačujú, ako sa máme správať. Naša výchova je do určitého veku pre dieťa kľúčová, avšak rovnako dôležitú úlohu pri formovaní osobnosti majú aj kamaráti, tzv. rovesnícka skupina.
Výchova spoločnenstvom je kľúčová aj pre rodiny, ktoré zdieľajú silný svetonázor. Tí ktorí zdieľajú nejakú formu životnej filozofie. Môže ísť o nábožentvo, vegetaránstvo, alebo aj zeleno cítiace rodiny. V prípade, že sú vo svojom spoločnestve so svojou filozofiou osamelí, ich výchova stráca na účinku. Preto je pre takéto rodiny výhodné aktívne formovať okolo seba vlastné spoločenstvo. Ak totiž deti zistia, že ich svetonázor nie je jediný a narazia na tvrdú realitu svetovej diverzity, otrasie to základmi všetkého v čo veria. Okola nás je množstvo rodín, ktoré sú rozdielne. Ale dieťa potrebuje okolo seba vidieť, že ich rodina nie je "sám vojak v poli." Ak je napríklad dieťa vychovávané vo viere, je nesmierne ťažké zachovať mu vieru v okolí, kde nikto náboženstvo nepraktikuje. Vtedy je čas spojiť sa s ostanými rodinami podobného zmýšľania. Ak od malička učíte deti, že sa správame k prírode slušne, ale vaše deti vidia vo svojom okolí iba príklad od ľudí, ktorí konajú presne opačne, ťažko ich presvedčíte, že to celé má zmysel. Tiež sa spojíte s podobne zmýšľajúcimi ľudmi a vaše deti si pri kontakte s nimi utvrdia vami zasiate výchovné základy. Nie je zriedkavé, ak sa rodičia rozhodnú presťahovať, pretože im nevyhovuje susedstvo. Kým boli dvojicou, susedstvo im neprekážalo. Avšak s príchodom detí sa priority menia a zrazu vidíme vo svojom okolí veci, ktoré sme doteraz prehliadali. A voláme realitnému maklérovi.
Spoločenstvo naučí naše deti, aké máme pravidlá, naučí ho aj to, že pravidlá sa menia podľa okolností. Tiež to, že sa môžu za istých okolností porušiť, aj to, kedy a do akej miery sa im to prepečie bez postihu. Spoločenstvo ich naučí dokonca aj to, že ste tu pre nich. Ak v situáciách, kedy sa výchova spoločenstva nezhoduje s tou vašou, a to sa stáva pomerne často, reagujete adekvátne, dieťa sa naučí, že nemusí so všetkým súhlasiť a tiež aj to, ako v podobných situáciách reagovať.
I takes a village to raise a child. Aj my sme spoločenstvo, aj my vychovávame deti, nie len naše, ale aj tie cudzie. Svojim príkladom, svojimi reakciami. Máme väčšiu zodpovednosť, ako si myslíme.
